Zlaté mince
Zlaté mince sú vlastne okrúhle kovové predmety, ktoré slúžia ako platidlo. Mince majú oveľa menšiu hodnotu ako papierové bankovky. Zlaté mince majú dve strany. Predná strana zlatej mince sa nazýva averz. Na averzii je zobrazenie vydanie a pravosť mince. Zadná strana mince sa nazýva rub. Zlaté mince sa v minulosti vyrábali liatím a v súčasnosti sa razia v mincovniach.
Zlaté mince patria medzi najstaršie platidla. Prvé zmienky o zlatých minciach boli pred 4500 rokmi. Rýdze zlaté mince sa vyrábali i v antickom Grécku, kde sa ustálila ich váha. V minulosti mali zlaté mince hodnotu rovnú drahému kovu. Dnešné zlaté mince už nie väčšinou vyrobené zo zlata a preto majú menšiu finančnú hodnotu. Zlaté mince sa stali veľmi dôležité pre menovú politiku. I keď má zlato v minciach menšiu hodnodu, výroba mincí je omnoho drahšia. Medzi najznámejšie historické zlaté mince u nás patria denáre, toliare, groše alebo statéry.
Prvé mince na slovensku
Prvé mince, ktoré sa zo zlata razili na Slovensku, boli keltské mince. V tej dobe neboli keltské mince jednotnou menou, pretože každé väčšie hospodársko – správne centrum si razilo vlastné mince zo zlata. Preto sa mince odlišovali kvalitou kovu, razbou, motívmi na minciach a nominálnou hodnotou. Keltské mince boli typické svojim nápisom na svojom rube. Nápisy obsahovali mená príslušníkov miestnej šľachty. Medzi najznámejšie keltské zlaté mince patria biateky.
Denáre, uhorské zlaté mince, sa stali základnou menou v celom Rakúsko – Uhorsku. Za vlády Štefana I. sa na minciach objavovali svätci, kríže a ďalšie náboženské motívy. Až za vlády Habsburgovcov sa na minciach začali objavovať panovníci. Obľúbené sa stali za vlády Mateja Korvína s motívom svätej Panny Márie. V tej dobe si ľudia zvykli skôr na zlaté mince ako na bankovky. S denármi sa začali raziť i toliare, grajciare alebo dukáty.